Dňa 22. augusta 1924 sa zišla v hostinci u Krásov skupina 10 chlapcov, bolo im na trávi vidno, že sa chystá niečo neobvyklého.
Kto boli títo 15-16 roční chlapci a čo toho dňa zamýšľali? Podaktorí z nich boli už niekoľko rokov členmi peších skautských oddielov v Bratislave. Ich zraky sa často obracali k mohutnému toku Dunaja, ktorého vody omývajú brehy siedmich štátov, aby po 2800 km splynuli s vlnami Čierneho mora. Desať nadšencov, dobrodruhov si založilo vlastný oddiel, ktorý dostal oficiálny názov „ 2. oddiel vodných skautov „ ale chlapci sa už krátko po začiatku nazývali dunajčíkmi a svoj oddiel volali Dunajčík. Za oddielové farby si vodáci zvolili bielo-zeleno-bielu, pripomínajúcu im zeleň prírody, ktorá ich obkolesovala na ich plavbách.
Oddielovým emblémom sa im stala čajka / racek /, ktorú často pozorovali lietať nad vodou. Ich pokrik „ Ku predu , ahoj, Dunajčici , v boj!“ sa vyvinul z pokriku pri štartovaní Joly a stal sa nielen tradičným pokrikom pri každom vyplávaní, ale aj symbolickým pozdravom.
Dunajčícky chorál / hymna / verne vystihoval slovami aj melódiou pocity vodákov na ďalekých plavbách, a ich odhodlanie prekonať na nich všetky prekážky.

Dunajčík je najstarším slovenským vodáckym oddielom s nepretržitou činnosťou.
Chlapci začali s tréningom, a ich prvými plavidlami boli zapožičané vojenské cilky., najprv v zimnom prístave, potom na Malom Dunaji, proti prúdu Dunaja až na Devín a rieku Morava. Nasledujúceho roku im zapožičal mostný prápor dvanásťveslovú Jolu Alicu. Prvú zahraničnú plavbu absolvovali v roku 1926 z Passau do Bratislavy. Každý sa na vlastnej koži presvedčil o pravdivosti príslovia „ sme všetci na jednej lodi“. Počas dlhých hodín na Jole Alici sa členovia lepšie poznali a silnel v nich pocit spolupatričnosti. Duch kamarátstva, súdržnosť a obetavosti jedného za všetkých a všetkých za jedného upevňoval ich charakter, zmysel pre kolektívnu prácu a povinnosti voči celku.
To, že Dunajčík je nepretržite aktívny do dnešnej doby, je vďaka tomu, že sa snažil zachovávať ciele a zásady, ktoré si jeho zakladatelia stanovili, teda to, čo sa neskôr nazývalo Dunajčíckym duchom.