MEMORY OF THE FUTURE
Umelci: Benjamin Bilalović, Amila Ćatović, Berina Ibrić, Tea Kočan, Erdoan Morankić, Šejla Šabanović, Berina Šuvalija
Kurátorka: Katarína Balúnová
Výstava Memory of the Future reflektuje fenomén mladej pamäte, jej procesný, dynamický charakter, pričom sa nezameriava len na uchovávanie a znovu vytváranie spomienok, ale zdôrazňuje aktívnu tvorbu novej identity v prepojení s materiálnym svetom. Predstavuje súbor diel, ktoré vznikli v rámci workshopu na Akadémii výtvarných umení v Sarajeve, kde študenti experimentovali s možnosťami fotografického prenosu a farebným vrstvením, vytvárajúc premenlivé osobné mytológie.
Mladá pamäť je fluidná, neustále sa formujúca v dynamike vzťahov, prostredia, minulosti a vytváranej budúcnosti. Je emocionálnym priestorom, neustále sa znova definujúcim v interakcii medzi subjektívnymi skúsenosťami a kolektívnym dejinným kontextom, pričom zároveň podlieha skresleniam, dotváraniu a reinterpretáciám, ktoré odzrkadľujú súčasné potreby a nádeje.
Výstava zároveň reaguje na súčasný záujem o materiálnosť v umení, ktorý je podporovaný teóriami nového materializmu a procesnej filozofie. Tieto filozofické prístupy posúvajú materiály z pozície pasívnych objektov do úlohy aktívnych entít, ktoré sa podieľajú na tvorbe významov a ovplyvňujú umelecký proces. Výstava kladie dôraz na ekologicko-kritický prístup, ktorý vníma materialitu v kontexte jej socio-environmentálnych dôsledkov.
Výskum na Akadémii výtvarných umení v Sarajeve bol podporený Medzinárodným vyšehradským fondom.
Júlia Káčerová: PREPLETENÉ
Kurátorka: Katarína Balúnová
Júlia Káčerová je mladou sochárkou, ktorá vo svojej tvorbe skúma napätie medzi pevnosťou a krehkosťou. Pracuje na rozhraní geometrických a organických tvarov, ktoré evokujú hniezda, embryonálne či štrukturálne formy - symboly ochrany a zrodu. Jej diela sú meditáciou nad trvácnosťou a stratou, rozkladom, ale aj znovuzrodením. Často používa prírodný materiál, ktorý do veľkej miery predurčuje výslednú podobu sochy či objektu.
Samotná práca je pre autorku komunikáciou s možnosťami hmoty a priestoru, hľadaním vnútorného poriadku a funkčnej štruktúry pri zachovaní istého stupňa otvorenosti k premenám. Textúra, reliéf a dynamika zmeny materiálu v čase sú dôležitou súčasťou diela, ktoré je zároveň stabilné aj fluidné, otvorené postupnej transformácii.
Júlia Káčerová v Kajak Galérii Dunajčík predstaví site-specific inštaláciu nadväzujúc na svoj predchádzajúci projekt s identickým názvom Prepletené, ktorý bolo možno vidieť v júli a auguste na nádvorí Zichyho paláca v Bratislave. Autorka objekty rozširuje o lokálne materiály z okolia Dunaja a prepája ich s prírodným prostredím exteriéru galérie.
Júlia Káčerová (*2000) sa zaoberá tvorbou site-specific inštalácií a experimentálnych sôch s použitím prírodných materiálov. Jej práce reflektujú vzťah človeka k prírode a priestoru, pričom vyvažuje stabilitu a fluiditu, organické a geometrické formy.
Viktor Fuček: ZDIEĽAŤ TELO VODY
Kurátorka: Katarína Balúnová
Umelecká performancia Viktora Fučeka je súčasťou širšieho autorského výskumu cirkulácie vody ako metafory pre informačné toky pretekajúce planetárnym systémom. Umelec skúma komplexné prepojenia medzi fyzickou tekutinou - vodou - a neviditeľnými dátovými prúdmi.
Performancia Zdieľať telo vody je symbolickým aktom, kde pohyby umelca vytvárajú vlny informácií a zároveň narúšajú obvyklý mechanizmus fungovania, čím sa stávajú uvedomelým gestom participácie v spoločnom ekosystéme.
Viktor Fuček (*1977) je umelec, urbánny šaman, akademik a výskumník, ktorého tvorivá prax prepája vizuálne umenie, performanciu, experimentálnu hudbu a priestorový dizajn. Vo svojej práci skúma rozšírené telo ako koncept, od maľby až po urbánne štruktúry.
Tomáš Prištiak: DOG - ROSE
Prezentácia dizertačnej práce Tomáša Prištiaka v priestore Dunajčíka predstavovala prepojenie umeleckého výskumu s konkrétnym prostredím rieky. Namiesto tradičnej galerijnej situácie autor situoval svoju prácu do živého, akusticky aj sociálne špecifického kontextu brehu Dunaja, čím zdôraznil význam počúvania ako spôsobu poznávania reality.
Prištiakova tvorba sa dlhodobo pohybuje na pomedzí zvukového umenia, performancie a audiovizuálnych inštalácií. Zameriava sa na skúmanie vzťahov medzi človekom, prostredím a technológiami, pričom často pracuje s terénnymi nahrávkami a princípmi tzv. hlbokého počúvania. Dunaj, ako opakujúci sa motív jeho práce, tu vystupuje nielen ako téma, ale aj ako médium.