Dňa 22. augusta 1924 sa zišla v hostinci u Krásov skupina 10
chlapcov, bolo im na trávi vidno, že sa chystá niečo neobvyklého.
Kto boli títo 15-16 roční chlapci a čo toho dňa zamýšľali?
Podaktorí z nich boli už niekoľko rokov členmi peších skautských
oddielov v Bratislave. Ich zraky sa často obracali k mohutnému toku
Dunaja, ktorého vody omývajú brehy siedmich štátov, aby po 2800 km
splynuli s vlnami Čierneho mora. Desať nadšencov, dobrodruhov si
založilo vlastný oddiel, ktorý dostal oficiálny názov „ 2. oddiel
vodných skautov „ ale chlapci sa už krátko po začiatku nazývali
dunajčíkmi a svoj oddiel volali Dunajčík. Za oddielové farby si
vodáci zvolili bielo-zeleno-bielu, pripomínajúcu im zeleň prírody,
ktorá ich obkolesovala na ich plavbách.
Oddielovým emblémom sa
im stala čajka / racek /, ktorú často pozorovali lietať nad vodou.
Ich pokrik „ Ku predu , ahoj, Dunajčici , v boj!“ sa vyvinul z
pokriku pri štartovaní Joly a stal sa nielen tradičným pokrikom pri
každom vyplávaní, ale aj symbolickým pozdravom.
Dunajčícky chorál / hymna / verne vystihoval slovami aj melódiou
pocity vodákov na ďalekých plavbách, a ich odhodlanie prekonať na
nich všetky prekážky.
Dunajčík je najstarším slovenským vodáckym oddielom s nepretržitou
činnosťou.
Chlapci začali s tréningom, a ich prvými plavidlami boli zapožičané
vojenské cilky., najprv v zimnom prístave, potom na Malom Dunaji,
proti prúdu Dunaja až na Devín a rieku Morava. Nasledujúceho roku im
zapožičal mostný prápor dvanásťveslovú Jolu Alicu. Prvú zahraničnú
plavbu absolvovali v roku 1926 z Passau do Bratislavy. Každý sa na
vlastnej koži presvedčil o pravdivosti príslovia „ sme všetci na
jednej lodi“. Počas dlhých hodín na Jole Alici sa členovia lepšie
poznali a silnel v nich pocit spolupatričnosti. Duch kamarátstva,
súdržnosť a obetavosti jedného za všetkých a všetkých za jedného
upevňoval ich charakter, zmysel pre kolektívnu prácu a povinnosti
voči celku.
To, že Dunajčík je nepretržite aktívny do dnešnej doby, je vďaka
tomu, že sa snažil zachovávať ciele a zásady, ktoré si jeho
zakladatelia stanovili, teda to, čo sa neskôr nazývalo Dunajčíckym
duchom.